बर्हस्पते परति मे देवतामिहि मित्रो वा यद वरुणो वासिपूषा | आदित्यैर्वा यद वसुभिर्मरुत्वान स पर्जन्यंशन्तनवे वर्षाय || आ देवो दूतो अजिरश्चिकित्वान तवद देवापे अभि मामगछत | परतीचीनः परति मामा वव्र्त्स्व दधामि ते दयुमतींवाचमासन || अस्मे धेहि दयुमतीं वाचमासन बर्हस्पते अनमीवामिषिराम | यया वर्ष्टिं शन्तनवे वनाव दिवो दरप्सोमधुमाना विवेश || आ नो दरप्सा मधुमन्तो विशन्त्विन्द्र देह्यधिरथंसहस्रम | नि षीद होत्रं रतुथा यजस्व देवान देवापेहविषा सपर्य || आर्ष्टिषेणो होत्रं रषिर्निषीदन देवापिर्देवसुमतिंचिकित्वान | स उत्तरस्मादधरं समुद्रमपो दिव्या अस्र्जद्वर्ष्या अभि || अस्मिन समुद्रे अध्युत्तरस्मिन्नापो देवेभिर्निव्र्ता अतिष्ठन | ता अद्रवन्नार्ष्टिषेणेन सर्ष्टा देवापिना परेषिताम्र्क्षिणीषु || यद देवापिः शन्तनवे पुरोहितो होत्राय वर्तः कर्पयन्नदीधेत | देवश्रुतं वर्ष्टिवनिं रराणो बर्हस्पतिर्वाचमस्मा अयछत || यं तवा देवापिः शुशुचानो अग्न आर्ष्टिषेणो मनुष्यःसमीधे | विश्वेभिर्देवैरनुमद्यमानः पर पर्जन्यमीरया वर्ष्टिमन्तम || तवां पूर्व रषयो गीर्भिरायन तवामध्वरेषु पुरुहूतविश्वे | सहस्राण्यधिरथान्यस्मे आ नो यज्ञंरोहिदश्वोप याहि || एतान्यग्ने नवतिर्नव तवे आहुतान्यधिरथा सहस्र | तेभिर्वर्धस्व तन्वः शूर पूर्वीर्दिवो नो वर्ष्टिमिषितोरिरीहि || एतान्यग्ने नवतिं सहस्रा सं पर यछ वर्ष्ण इन्द्रायभागम | विद्वान पथ रतुशो देवयानानप्यौलानं दिविदेवेषु धेहि || अग्ने बाधस्व वि मर्धो वि दुर्गहापामीवामपरक्षांसि सेध | अस्मात समुद्राद बर्हतो दिवो नो.अपाम्भूमानमुप नः सर्जेह || bṛhaspate prati me devatāmihi mitro vā yad varuṇo vāsipūṣā | ādityairvā yad vasubhirmarutvān sa parjanyaṃśantanave vṛṣāya || ā devo dūto ajiraścikitvān tvad devāpe abhi māmaghachat | pratīcīnaḥ prati māmā vavṛtsva dadhāmi te dyumatīṃvācamāsan || asme dhehi dyumatīṃ vācamāsan bṛhaspate anamīvāmiṣirām | yayā vṛṣṭiṃ śantanave vanāva divo drapsomadhumānā viveśa || ā no drapsā madhumanto viśantvindra dehyadhirathaṃsahasram | ni ṣīda hotraṃ ṛtuthā yajasva devān devāpehaviṣā saparya || ārṣṭiṣeṇo hotraṃ ṛṣirniṣīdan devāpirdevasumatiṃcikitvān | sa uttarasmādadharaṃ samudramapo divyā asṛjadvarṣyā abhi || asmin samudre adhyuttarasminnāpo devebhirnivṛtā atiṣṭhan | tā adravannārṣṭiṣeṇena sṛṣṭā devāpinā preṣitāmṛkṣiṇīṣu || yad devāpiḥ śantanave purohito hotrāya vṛtaḥ kṛpayannadīdhet | devaśrutaṃ vṛṣṭivaniṃ rarāṇo bṛhaspatirvācamasmā ayachat || yaṃ tvā devāpiḥ śuśucāno aghna ārṣṭiṣeṇo manuṣyaḥsamīdhe | viśvebhirdevairanumadyamānaḥ pra parjanyamīrayā vṛṣṭimantam || tvāṃ pūrva ṛṣayo ghīrbhirāyan tvāmadhvareṣu puruhūtaviśve | sahasrāṇyadhirathānyasme ā no yajñaṃrohidaśvopa yāhi || etānyaghne navatirnava tve āhutānyadhirathā sahasra | tebhirvardhasva tanvaḥ śūra pūrvīrdivo no vṛṣṭimiṣitorirīhi || etānyaghne navatiṃ sahasrā saṃ pra yacha vṛṣṇa indrāyabhāgham | vidvān patha ṛtuśo devayānānapyaulānaṃ divideveṣu dhehi || aghne bādhasva vi mṛdho vi durghahāpāmīvāmaparakṣāṃsi sedha | asmāt samudrād bṛhato divo no.apāmbhūmānamupa naḥ sṛjeha || |
2. The God, intelligent, the speedy envoy whom thou hast sent hath come to me, Devapi:Address thyself to me and turn thee hither within thy lips will I put brilliant language.
3. Within my mouth, Brhaspati, deposit speech lucid, vigorous, and free from weakness,Thereby to win for Santanu the rain-fall. The meath-rich drop from heaven hath passed within it.
4. Let the sweet drops descend on us, O Indra: give us enough to lade a thousand wagons.Sit to thy Hotar task; pay worship duly, and serve the Gods, Devapi, with oblation.
5. Knowing the God's good-will, Devapi, Rsi, the son of Rstisena, sate as Hotar.He hath brought down from heaven's most lofty summit the ocean of the rain, celestial waters.
6. Gathered together in that highest ocean, the waters stood by deities obstructed.They burried down set free by Arstisena, in gaping clefts, urged onward by Devapi.
7. When as chief priest for Santanu, Devapi, chosen for Hotar's duty, prayed beseeching,Graciously pleased Brhaspati vouchsafed him a voice that reached the Gods and won the waters.
8. O Agni whom Devapi Arstisena, the mortal man, hath kindled in his glory,Joying in him with all the Gods together, urge on the sender of the rain, Parjanya.
9. All ancient Rsis with their songs approached thee, even thee, O Much-invoked, at sacrifices.We have provided wagon-loads in thousands: come to the solemn rite, Lord of Red Horses.
10. The wagon-loads, the nine-and-ninety thousand, these have been offered up to thee, O Agni.Hero, with these increase thy many bodies, and, stimulated, send us rain from heaven.
11. Give thou these ninety thousand loads, O Agni, to Indra, to the Bull, to be his portion.Knowing the paths which Deities duly travel, set mid the Gods in heaven Aulana also.
12. O Agni, drive afar our foes, our troubles chase malady away and wicked demons.From this air-ocean, from the lofty heavens, send down on us a mighty flood of waters.